Prečo toľko ľudí verí fake news a hoaxom v predvolebných kampaniach?

Autor: Michal Suchoba | 25.3.2019 o 8:00 | Karma článku: 1,75 | Prečítané:  668x

Alternatívne weby ovplyvnili voľby v Brazílii pomocou WhatsAppu, Cambridge Analytica v kombinácii s Facebookom v USA, no a u nás to boli donedávna len údeniny, karafiáty alebo billboardy vytvorené v MS Paint.

Doba však pokročila a ani naše malé Slovensko nie je v predvolebných fake news pozadu.

Prvé kolo slovenských prezidentských volieb nám ukázalo, akú podstatnú úlohu zohrávajú sociálne siete v prezentácii kandidátov. Z relatívne neznámej kandidátky, ktorú poznali ľudia najmä z kauzy pezinskej skládky, sa vykľula víťazka so šancou, že aj v druhom kole svojho súpera prevalcuje.

Podľa analýzy výdavkov na transparentných účtoch 5 prezidentských kandidátov minuli spolu takmer 200 000 € na Facebook reklamu. Ak sa minulé a predminulé voľby prezidenta niesli v znamení prehustených billboardov, tak aktuálne kampane ukazujú, že kandidáti (respektíve ich tímy) už chápu silu sociálnych sietí.

Transparentné účty a platby za reklamu na sociálnych sieťach sú v poriadku, tak ako je v poriadku využívať internet na kampaňové účely. Temná stránka internetu v spojení so sociálnymi sieťami je ukrytá niekde inde – vo falošných diskutéroch, hoaxoch a fake news.

„Veľká skúška demokracie prichádza“

Aj takéto titulky kolujú v zahraničných médiách. Blížia sa totiž indické voľby do parlamentu. Potenciál sociálnych sietí v indických voľbách je obrovský: Facebook aj Google už niekoľko rokov vedú boj o to, kto prvý zabezpečí internetové pripojenie pre každého Inda. Pre Facebook a jeho WhatsApp je India najväčším trhom, pre konkurenčný Twitter je to tiež jedna z najväčších používateľských základní.

V nadchádzajúcich voľbách môže voliť až 900 miliónov oprávnených indických voličov – to je 3-krát viac ako majú Spojené štáty americké obyvateľov. Logicky sú preto namieste obavy z ovplyvňovania más, najmä po kauze Cambridge Analytica a ruského zásahu do prezidentských volieb v USA.

V Brazílii sa rysuje úplne nový trend. Zatiaľčo Facebook príspevky sú ako-tak moderované, v posledných brazílskych voľbách si vybrali dezinformátori iný kanál - chaty na WhatsAppe. Analýza 100 000 obrázkov zasielaných cez WhatsApp ukázala, že viac ako polovica z nich obsahovala zavádzajúce informácie. Uzavreté chatovacie skupiny bez rizika, že by niekto nahlásil hoax adminovi, to musí byť sen každého manipulátora.

Ako sa brániť proti hoaxom a fake news?

Dá sa vôbec proti demagógii v online prostredí brániť? Fake news, falošné profily a zneužívanie sociálnych sietí sú aj na Slovensku úplne bežné. V nedávnych voľbách na primátora Bratislavy sa prevalila kauza jedného z kandidátov, ktorého podporovalo „portfólio“ falošných profilov a aktívne prilievalo olej do ohnivých predvolebných diskusií. O etickosti podobnej kampane diskutovať nemusíme, je to čisté ovplyvňovanie voličov a nekalý prístup. Zákon to vníma trochu inak a právna ošetrenie, snáď okrem šírenia poplašných správ, neexistuje.

Jediným spôsobom, ako sa môže potenciálny nerozhodnutý volič brániť pred dezinformačnými splaškami, je hľadať zdroje. Nie jeden článok v konšpiračnom médiu, ale niekoľko od seba nezávislých zdrojov. Ako sa hovorí v diskutérskych kruhoch obľubujúcich sorošovské teórie, „pravda je uprostred“. Je to tak. A to je cena za pravdu – poctivý prieskum a hľadanie informácií.

Je to tiež dôvod, prečo je toľko ľudí ochotných veriť za vlasy pritiahnutým dezinformáciám.

Kliknúť na bombastický titulok fake news je rýchlejšie, než preklikať sa kilometrovým transparentným účtom prezidentského kandidáta. Ak som navyše náchylný veriť očierňovaniu, pretože mi kandidát nie je sympatický, dezinformačný splašok ma v názore len utvrdí.

Otázkou je, či chceme byť utvrdzovaní vo falošných „faktoch“, alebo si dáme tú námahu a pustíme sa do pátrania, porovnávania a myslenia samých za seba. Neviem, ako vy, ale ja nemám rád, keď mnou niekto manipuluje.

A ako sa snažím odhaliť fake news ja? Kontrolovaním faktov:

  • DEMAGOG.SK je stránka, ktorá analyzuje vyjadrenia politikov a upozorňuje, kedy klamú, zavádzajú alebo, nedajbože, hovoria pravdu,
  • KONSPIRATORI.SK je ďalší web, ktorý sumarizuje fake news stránky. Vysvetľuje aj metodológiu, podľa ktorej stránky zaraďuje na svoj čierny zoznam,
  • Chýbajúce zdroje: ak niekto hovorí o prevratnom zistení, odhalení či veľmi obľúbeného spojenia “podľa najnovšej štúdie” a ničím to nedoloží, zatváram článok.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Ropný úder posúva iránsku kauzu do vyššej ligy

Iránske popieranie autorstva popletie akurát Európu.


Už ste čítali?