Odhalil Coronavirus, aj keď ho tajili ako haváriu v Černobyle.

Autor: Michal Suchoba | 2.3.2020 o 9:00 | Karma článku: 4,42 | Prečítané:  1835x

Začiatkom februára bolo celosvetovo evidovaných vyše štyridsaťtisíc osôb nakazených coronavírusom a 900 úmrtí spôsobených touto chorobou. A počty stále rastú.

V polovici tohto mesiaca sa už počet potvrdených prípadov blížil k číslu 70000. Najnovšie vírus "zúri" už aj v Európe. Zo dňa na deň sa z Talianska s počtom 283 stala krajina s najväčšou početnosťou potvrdených prípadov mimo Ázie. Lombardsko dokonca muselo pristúpiť k radikálnemu kroku a úplne uzavrieť desať obcí. Svet teda, celkom (ne)oprávnene, zachvátila vlna paniky a vám sa možno núka otázka: Dalo sa takémuto masívnemu šíreniu nákazy vôbec zabrániť? Odpoveď znie: Dalo.

Zatĺkať a zatĺkať

Nie je to tak dávno, čo sa do televízií dostal seriál Černobyľ a poukázal na to, aké devastačné môže byť nielen zlyhanie jednotlivca, ale najmä celého systému, ktorý sa dané pochybenie snaží čo najdlhšie zatajovať. V podstate ale ide o praktiky, ktoré nesiahajú len do osemdesiatych rokov, ale úplne nevymizli ani zo súčasnosti. Sú to praktiky, ktorých sa Čína nedokázala vzdať napríklad pred pár rokmi pri prepuknutí vírusu SARS a podľa všetkého sa im nevyhla ani teraz na prelome desaťročí. Pri nástupe vírusu SARS už s istotou vieme, že jeho rýchly vzostup dlho tajila a môžeme sa len domnievať, koľko dní či týždňov o hroziacom prepuknutí nového vírusu mlčala tentokrát.

Skoré varovanie môže zabrániť nákaze

Samozrejme, nikto nechce dostať nálepku vinníka, ktorý spôsobil celosvetové nešťastie a tobôž nie režim, aký predstavuje Čína. Otázkou teda zostáva, či bolo možné tento vírus odhaliť skôr, ako táto krajina vyšla s pravdou von a takpovediac jej prejsť poza chrbát k potrebným dátam. Áno, bolo. A teraz nehovorím o nabúraní vládnych komunikačných prostriedkov, ale o využití big data ako o nevyčerpateľnom zdroji informácií.

Big data

Čo ak by si niekto po epidémii SARS povedal, že svet potrebuje získať varovanie o šírení vírusu včas a zabrániť tak tomu, aby sa rozšíril do ostatných krajín či kontinentov? Kamran Khan, ktorý v roku 2003 počas epidémie SARS pracoval v Torontskej nemocnici ako špecialista na šírenie infekčných ochorení, bol presne tým človekom. Práve preto sa vďaka umelej inteligencii jeho startupu BlueDot podarilo potenciálnu hrozbu rýchlo sa šíriaceho vírusu odhaliť už koncom decembra 2019.

Dáta zachraňujúce životy

Ako je to možné? Princípom, na ktorom spoločnosť so sídlom v Toronte funguje, je zber dát z rôznych kanálov. Ide napríklad o dáta z hlavných správ v 65 jazykoch, údaje od leteckých spoločností či dáta o chorobách zvierat a rastlín. Na základe machine learningu sú potom zo zozbieraných dát vygenerované záznamy a analýzy, na ktoré sa v závere pozrie ľudské oko a vyhodnotí ich. Odborníci z praxe výsledky posúdia a dokážu predpovedať, či ide  o reálnu hrozbu infekčnej choroby, prípadne kam má namierené a ktoré mestá budú ako prvé pri šírení nákazy zasiahnuté.

Prečo sme teda tam, kde sme?

Výhoda odhaľovania rýchlo sa šíriacich chorôb pomocou umelej inteligencie má svoje nemalé výhody. Automatické varovania ako aj nezávislosť od jediného vládneho komunikačného kanálu, ktorého údaje môžu byť značne skreslené. Ako ale je potom možné, že sa šíreniu vírusu do ďalších krajín nezabránilo už skôr a v Číne neboli prijaté potrebné opatrenia?

Lepšia budúcnosť takmer na dosah

Tam, kde môže byť obchádzanie vládnych komunikačných kanálov výhodou, zároveň môže viesť k celkovej neefektivite. BlueDot totiž nezávisle od vyhlásení čínskych úradov hrozbu odhalil a v decembri svetovým lídrom v oblasti zdravotníctva varovný signál odoslal ešte pred vypuknutím paniky. Reálne však  nedisponoval dôverou vládnych predstaviteľov krajín v zóne nebezpečenstva, a tak boli všetky informácie v podstate zbytočné. Kanadský startup teda hypoteticky šíreniu vírusu mohol zabrániť, ukázalo sa však, že momentálne to bez súčinnosti oficiálnych zdrojov zrejme nie je možné.

Napriek tomu, že sa ku kvalitným technologickým riešeniam približujeme míľovými krokmi si teda ešte chvíľu budeme musieť počkať. Verím ale tomu, že lepšia budúcnosť je naozaj na dosah. BlueDot totiž nie je jediný, kto s pomocou inovatívnych technológií bojuje za lepší život na zemi. Existuje množstvo ďalších, menších či väčších spoločností, ktoré na báze AI zlepšujú sociálne aj environmentálne prostredie. Jedným z trendov na tento rok by podľa predpovedí preto malo byť aj smart zdravotníctvo a v kombinácii s umelou inteligenciou si dovolím tvrdiť, že nás čaká svetlá budúcnosť.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vlhovej brat: Aj v lyžovaní je politika. Každý chce s nami vybabrať

Vlha hovorí, prečo posledné preteky nedopadli podľa očakávaní.


Už ste čítali?